V krátkodobej pamäti si ukladáme informácie, ktoré sa k nám práve dostali.
Používame ju napríklad pri pokynoch učiteľa, čo majú žiaci robiť, na ktorej strane si majú otvoriť učebnice, ktoré cvičenie vypracovať. Pomocou nej si zapamätáme telefónneho čísla, ktoré potrebujeme vytočiť alebo si zapísať, oboznámujeme sa s menami osôb s ktorými sme sa práve zoznámili, pamätáme si časy a miesta, kde sa koná nejaké stretnutie, ktoré si potrebujeme zapísať do diára a pod. Niektorí ľudia (nielen) s dyslexiou môžu mať krátkodobú pamäť oslabenú. Informácie v nej uložené rýchlo zabudnú, spravidla ešte skôr, ako ich stihnú využiť (kým otvoria učebnicu nevedia, ktoré cvičenie bolo zadané, než vstúpia do miestnosti, zabudnú, čo z nej mali priniesť atď.). Dôležitú úlohu hrá fakt, že iba údaje, ktoré si uložíme v krátkodobej pamäti sa nakoniec dostanú aj do dlhodobej. Tá slúži pre uchovávanie údajov na dlhú dobu, niekedy po celý život.
Dobrá správa je, že pamäť sa dá trénovať (preto sú tú zaradené niektoré aktivity, ktorým sa v hre venujete). Navyše je dobré vedieť, že pokiaľ mám túto pamäť oslabenú, potrebujem si dôležité údaje hneď zapisovať alebo si ich viac krát prečítať a častejšie opakovať. Tiež je dobré vedieť, kde sú informácie uvedené, aby sme sa k nim mohli vrátiť, keď ich potrebujeme a vidieť ich viackrát, kým si ich nezapamätáme.
Tip: Čo si nepamätáš, to si hneď zapíš (používaj "externú pamäť").
