Slovné spojenie, ktoré zahŕňa dyslexiu, dysgrafiu, dysortografiu, ale tiež dyskalkúliu (ťažkosti v matematických schopnostiach) a niektoré ďalšie menej časté formy problémov v učení (napr. dyspraxiu alebo pohybovú neobratnosť).
Výhodou tohto označenia je, že spája všetky typy ťažkostí do jednej kategórie. Veľmi často sa totiž stáva, že človek, ktorý má dyslexiu, má tiež dysortografiu a dysgrafiu. Preto, keď v bežnej reči hovoríme o človeku s dyslexiou či o dyslektikovi, obvykle máme na mysli človeka, ktorý má problémy s čítaním a písaním.
Nevýhodou tohto pojmu však je, že slovo učenie až príliš často asociuje školské prostredie a niekedy si preto neuvedomíme, že ťažkosti sa premietajú aj do mimoškolských, každodenných činností a pretrvávajú aj v dospelosti, keď už do žiadnej školy nechodíme. Okrem toho, označenie porucha neznie príliš pekne. Omnoho dôležitejšie je pristupovať k ľuďom s dyslexiou, dysgrafiou či dysortografiou ako k tým, ktorým sa učia sa pracujú inak. Nie sú "porušení" , iba potrebujú odlišné podmienky na prácu. A je predsa normálne, že každý sme iní.
Tip: Máš v slovenčine povinnú literatúru? Prečítaj si povinnú knihu ako e-knihu s použitím čítačky (ľahko si v nej nastavíš veľkosť písma aj množstvo textu na stránku) alebo si ju zožeň ako audioknihu a "čítaj ušami" pomocou MP3.
