Schopnosť uvedomiť si odlišnosť podobne znejúcich hlások a slov, prípadne ďalších zvukov.
Sluchové rozlišovanie sa postupne rozvíja v predškolskom veku a schopnosť určiť správne hlásky v slove je nevyhnutným predpokladom schopnosti naučiť sa čítať. Deti na začiatku prvej triedy dokážu slabikovať slová, určiť prvé a posledné hlásky v slovách (veľmi rýchlo sa potom naučia vyhláskovať celé slová), uvedomiť si dĺžku hlások, rozlíšiť podobne znejúce, ale pritom odlišné slová. To všetko patrí do kategórie tzv. fonetického uvedomenia (fonéma = hláska). Práve táto schopnosť sa ukazuje ako tradične oslabená u ľudí s dyslexiou a takmer u všetkých z nich spôsobuje problémy s čítaním, rovnako ako pri písaní u ľudí s dysortografiou (v konečnom dôsledku tieto dva druhy problémov idú spravidla ruka v ruke, iba v určitom veku možno jeden trochu preváži nad druhým - v slovenčine je rozhodne náročnejšie naučiť sa bezchybne písať). Napriek tomu, že dotyční počujú úplne bezchybne, keď dôjde na presné určenie podobne znejúcich zvukov a tónov, akoby rozdiel "nepočuli" alebo sa musia nad ním aj vo vyššom veku dôkladne zamyslieť, aby ho dokázali určiť, neuvedomujú si ho automaticky.
To isté sa deje tiež s uvedomením hlások v slovách - slovo ako celok perfektne vnímajú a chápu, ale presné určenie každej jednej hlásky je náročnejšie. Fonetické uvedomenie potrebujeme nielen keď slovo píšeme, ale zloženie hlások nám napovie aj to, ako sa asi bude vyslovovať. Preto sa deti na prvom stupni základnej školy, pokiaľ im bola diagnostikovaná dyslexia, učia slová hláskovať a rôzne s hláskami pracovať (určovať dĺžku hlások, odlišovať mäkké a tvrdé slabiky a pod.). Niekedy sa veľmi dobre vyvinie táto schopnosť pri nácviku, ale stále nie je úplne zautomatizovaná pre rýchle čítanie a písanie, preto sa pri ňom stále môžu objavovať chyby. Jedným z najdôležitejších opatrení, ktoré môžu uľahčiť prácu je dostatok času na obidve spomenuté činnosti, aby sa jedinec mohol v pokoji zamyslieť, ako slovo prečítať (hlavne ak sa jedná o cudzie alebo menej obvyklé slová) či ako slovo napísať. Veľmi často sa potom tieto problémy objavia vo väčšej miere pri učení cudzích jazykov alebo pri stretnutí s neznámymi slovami (napr. s odbornými pojmami, ktoré sme doteraz nepočuli).
Tip: Pozoruj sám/samu seba! Všímaj si, kedy sa učí najlepšie (podľa dennej doby, druhu učiva, prítomnosti druhých ľudí, množstva obrázkov, spôsobu výkladu a pod.). Takýto postup potom čo najviac využívaj pri príprave do školy.
