Orientácia v priestore znamená uvedomenie si pozície vľavo, vpravo, vpredu, vzadu, hore, dole, správne určenie smeru.
Niektorí ľudia s dyslexiou (neplatí to samozrejme všeobecne pre všetkých) čelia v tejto oblasti určitým oslabeniam. Je pre nich ťažšie rýchlo určiť, kde je napravo a naľavo. Keď sa ocitnú v novom prostredí, nepamätajú si trasu akou prišli, nedokázali by bez pomoci znovu nájsť cestu a pod. Často sa im stáva, že sa niekde stratia, prichádzajú neskôr, pretože si neuvedomili, že majú odbočiť, nedokážu nájsť rovnakú cestu späť, nepamätajú si, kde zaparkovali auto a pod. Orientáciu v priestore však potrebujeme tiež preto, aby sme sa dokázali správne orientovať na stránke v texte, aby sme si uvedomili, že čítame vždy zľava doprava, odhora dolu či akým smerom vedieme čiaru pri písaní. Priestorovú orientáciu je možné tiež veľmi dobre trénovať. Aj ľudia, ktorí nemajú žiadny orientačný zmysel sa v priestore môžu naučiť orientovať, ale vyžaduje to viac úsilia, driny, tréningu a cieleného premýšľania o priestore okolo nás. Ak rezignujeme a budeme iba hlásať, že priestorovú orientáciu nemáme, pravdepodobne to tak aj ostane. Medzi najjednoduchšie postupy na začiatku tréningu môžu patriť zámerné vyhľadávania nápovedí (bodov a miest v okolí), ktoré nám umožnia cielene sledovať, kam ideme, čo bolo v okolí. Tomu cieľu je však potrebné venovať pozornosť! Inou užitočnou nápoveďou môže byť uvedomenie si, kde majú ľudia srdce, keď sa nich pozrieme. Skoro každý z nás to dokáže určiť a spoznať, proste to na ľuďoch vidíme. Je to ich ľavá strana, od ktorej môžeme odvodiť, ktorá je pravá a teda tiež, čo je naľavo, napravo, pred a za dotyčnou osobou.
Tip: Ak niekam ideš, vždy si všímaj orientačné body.
