Pracovnú pamäť potrebujeme, keď vykonávame nejakú činnosť / prácu, to vyplýva aj z jej názvu.
V nej sa kombinujú údaje, ktoré si vybavíme z dlhodobej pamäti a súčasne informácie uložené v krátkodobej pamäti, ktoré súvisia s tým, čo práve robíme. Vezmime si napríklad výpočet zložitejšieho matematického príkladu (35x7) alebo zapisovanie poznámok pri výklade učiteľa. V prvom prípade musíme rozložiť výpočet na niekoľko častí, stále si však musíme pamätať pôvodné zadanie príkladu a súčasne si musíme pamätať, čo sme už vypočítali a čo ešte nie, musíme si vybaviť z pamäti násobilku aj postup práce, ktorý sme sa kedysi naučili. Človek s oslabenou pracovnou pamäťou môže naraziť na to, že kým vypočíta 5x7 zabudne, aký bol predchádzajúci výsledok alebo začne s počítaním 30x7 a medzitým zabudne, ako znelo zadanie celého príkladu, takže napíše výsledok výpočtu a neuvedomí si, že toto nie je definitívny výsledok. Pri zapisovaní poznámok si zase musíme pamätať, čo učiteľ povedal a zároveň registrovať, čo práve hovorí. Okrem toho pri zápise musíme aplikovať rôzne gramatické pravidlá, premýšľať o pravidlách slovosledu alebo o rôznych značkách a skratkách, ktoré vystihnú to, čo bolo povedané.
Niektorí ľudia s dyslexiou majú s týmto spôsobom pamäťovej práce problémy. Z tohto dôvodu je pre nich dôležité pracovnú pamäť zámerne trénovať (viď aktivity v hre), ale tiež vedieť, ako sa vyhnúť tomu, aby sa nemuseli spoliehať iba na pamäť. Napr. namiesto písania poznámok môžeme používať diktafón alebo si pamätať, kde sú podklady k preberanému učivu zapísané v učebnici, aby sme si mohli zapisovať iba niektoré dôležité údaje. Keď pracujeme na niečom zložitejšom, je výhodné si priebežne zapisovať, načo sme už prišli, čo sme urobili a pod.
Tip: Trénuj si postupy práce! Predtým ako začneš niečo robiť, povedz si pre seba, čo všetko musíš splniť, načo nesmieš zabudnúť. Používaj slová "po prvé", "po druhé", "po tretie" atď.
